Zabezpečil som si jedno doobedie voľna, aby som ju odviezol kam potrebuje a predpokladal som, že sa to veľmi rýchlo vybaví. Sadli sme do auta, zobrali sme aj nášho, vtedy ešte mesačného, syna a išli sme na Pluhovú ulicu na Miestny úrad, kam patríme.
Prijali nás relatívne rýchlo. Dostali sme papiere - tlačivá, ktoré máme vyplniť a vybaviť. Potrebné je aj potvrdenie od gynekológa, že sa pôrod uskutočnil a od detskej lekárky, že je dieťa v poriadku a má predpísaný počet dní. A keď tieto veci budeme mať, máme sa vrátiť naspäť.
Keďže sme to v priebehu doobedia z dôvodu zápchy v Bratislave nestihli vybaviť, tak o tri dni, ďalší pondelok, sme sa dostavili, znova, na predmetný úrad na Pluhovej ulici s tým, že som to pokladal za vybavené a všetky tlačivá, ktoré žiadali máme.
Sedela tam iná pani. Tá nám oznámila, že doklady, ktoré sme vypísali a priniesli, nie sú tie správne a že sa musia vypísať iné. Že potvrdenia, ktoré nám dali gynekológ a lekárka sú síce dobré, ale vypísané na zlom papieri. To znamená, že tam musíme ísť znova.
Tak sme zobrali nové tlačivá. Znova som ich bol vybaviť u gynekológa a lekárky. Ten pohľad, akým ma obdarili títo dvaja lekári, keď som znova žiadal od nich to isté, tento krát ale na inom tlačive, je aj škoda komentovať...
Opätovne sme sa vrátili na Pluhovú ulicu, kde ešte žiadali, aby sme niečo vybavili na Mierovej ulici a vrátili sa späť.
Pani si vzala vyplnené tlačivá, niečo sme ešte vypísali a rozlúčili sme sa s tým, že máme prísť o týždeň.
O týždeň sme prišli. Dozvedeli sme sa, že sa „čosi“ stratilo. Ale že kým sa „to“ nájde, máme ešte zájsť do Sociálnej poisťovne, kde sa majú vybaviť ešte ďalšie veci, aby to už mohli uzavrieť.
Tak sme odišli aj s manželkou na Záhradnícku ulicu č. 153, kde sídli predmetná poisťovňa. Odtiaľ nás poslali na Záhradnícku č. 31, kde má táto poisťovňa ďalšiu pobočku. Tam nám oznámili, že všetko, čo bolo doteraz urobené, nebolo správne. Hrozí, že nám niektoré termíny prepadnú a že nič nemusíme dostať, pretože sme si to nevybavili včas.
Znova nás poslali z 31 na 153 s tým, že údajne už máme naozaj všetko a môžeme ísť na Pluhovú.
Všetky tieto návštevy absolvujeme už celé týždne. A to, na čo máme v zmysle platenia daní nárok, to je vyplácanie materskej a štátneho príspevku, moja manželka do dnešného dňa stále nemá a chlapec už má dva mesiace.
Vybavujeme to už minimálne jeden aktívny mesiac a kvôli tejto záležitosti som si ja zobral už minimálne 5 dní dovolenky. Navyše, vždy musíme chodiť aj s naším malým synom, pretože ho nemáme kde nechať.
My s manželkou máme auto. Nie je jednoduché vybavovať tieto veci. Absolvovať vzdialenosti medzi nemocnicami a úradmi, ktoré sú mnoho krát niekoľko kilometrové. Neviem si predstaviť a ani nechcem, ako takéto niečo vybavuje rodina, ktorá auto nemá. Alebo to vybavuje žena, ktorá je slobodná matka. Mám pocit a som presvedčený, že sa to robí úmyselne, lebo nie sú peniaze a robia z ľudí hlupákov. Ale mňa to tento krát vážne prestalo baviť.
Chystám sa tento týždeň, už aj s novými tlačivami na Pluhovú. A pokiaľ si budúci týždeň prečítate v čiernej kronike, že na Pluhovej došlo k niečomu veľmi organizačne deštruktívnemu, tak zistíte, že asi zase nejaký papier nebol v poriadku.
Myslím, že mnohí z vás majú podobné skúsenosti. Toto je realita a úpadok slovenského štátneho úradníka.