Dnes v práci som stretol veľmi nahnevanú kolegyňu, ktorá keď pila kávu, tak sa jej od zlosti triasla ruka aj so šálkou. Zaujalo ma to, tak som sa jej opýtal, čo takého sa jej stalo.
Nahnevaným hlasom mi povedala, že má jednu „bývalú" kamarátku, ktorá si zlomila nohu a bola štyri mesiace na PN-ke.
V priebehu tých štyroch mesiacov ju mnoho krát a tým mnoho myslím viac ako 10x, vozila kamkoľvek, kde potrebovala. V rámci Bratislavy, mimo Bratislavy...vyšetrenia, rehabilitácie, kúpeľné liečby. Na vlastnom aute, v čase svojho voľna. Bola jej osobná taxikárka za jej vlastné peniaze!!!
Ale čo ju mohlo tak nahnevať? Kolegyni sa pokazilo auto a teraz potrebovala pomoc ona. Podotýkam, že dotyčná, jej „kamarátka", je už dlhý čas zdravá, to znamená, že nemala problém, auto má a denne jazdí. Kolegyňa jej volala a poprosila ju o pomoc. Skvelá kamarátka jej povedala: „Vieš čo, teraz sa mi nechce, moc mi to nevyhovuje. Niečo ešte žehlím a pozerám TV. Zavolaj si taxík." A zložila.
A tak kolegyňa cez tento blog odkazuje svojej bývalej kamarátke: „Moja drahá, „seriem" na teba, celá aká si. Keď budeš nabudúce zase PN, tak ma láskavo neobťažuj. Je mi to jedno a nezaujímaš ma. Zober si taxík."